Podobne ako v mnohých samosprávach vznikali najväčšie komplikácie pri pozemkoch s veľkým počtom vlastníkov alebo takých, kde nebolo zrejmé, kto ich reálne využíva. Obec preto vyrubovala najmä tie poľnohospodárske a lesné pozemky, ktoré si priznal známy obhospodarovateľ alebo jednotliví vlastníci prostredníctvom daňových priznaní. Firmy a SHR naviac často nahlasovali len súhrnnú výmeru bez zoznamu konkrétnych parciel, čo sťažovalo overenie a zvyšovalo riziko duplicít. Neexistoval spoľahlivý spôsob, ako overiť, či je priznaná celá výmera užívaných pozemkov alebo všetky subjekty, ktoré na nich hospodária.

Výsledkom bolo, že významná časť potenciálu dane z nehnuteľností zostávala mimo pozornosti obce. Rozdrobené vlastníctvo, stovky parciel a nedostupnosť informácií o užívacích vzťahoch spôsobovali, že komplexná kontrola celého územia bola v praxi takmer nemožná.

Cieľom obce bolo získať spoľahlivý prehľad o pozemkoch a vytvoriť si podklad, o ktorý sa bude môcť oprieť pri kontrole daňových priznaní a vyrubovaní dane. Pasport dane prepája údaje z katastra nehnuteľností s ďalšími verejnými evidenciami o pôde a lesoch a zobrazuje ich v jednej mape. Vďaka tomu obec získava prehľad nie len o vlastníkoch ale aj o užívateľoch pozemkov vrátane informácií, ktoré by bolo pri ručnej kontrole veľmi náročné alebo nemožné dohľadať.

Najvýraznejší prínos sa napokon ukázal pri lesných pozemkoch, kde boli odhalení dvaja noví obhospodarovatelia. Obec prvýkrát získala ucelený pohľad na to, kto lesy v jej území reálne užíva.